Nehodí sa? Žiadny problém! U nás môžete do 30 dní vrátiť
S darčekovým poukazom nešliapnete vedľa. Obdarovaný si za darčekový poukaz môže vybrať čokoľvek z našej ponuky.
30 dní na vrátenie tovaru
La poesía de Antonia Pozzi es como el agua que fluye sin esfuerzo,pero es también un lago quieto y profundo, un espejo inmaculado, en el que las estrellas bajan a reflejarse y a encender la conciencia. Y es quizá el sendero que avanza junto a las flores y bajo los árboles: el sendero sin destino, porque el camino es el símbolo. Evocadoramentenítidos aparecen en ellos los paisajes con los que se funde lapersonalidad de la poeta, y con los que dialoga en su introspectivabúsqueda del sentido de la vida y del sentido -o la aceptación- de latristeza. Y sobre todo los atraviesa el amor: un amor inmenso,punzante, capaz de transformarlo todo y de aunar la fugacidad de losmomentos felices y el deseo de eternidad, un amor que con sorprendente templanza acerca la vida y la muerte.